Roztoče (Acarina)
Pre roztoče je charakteristické telo rozdelené na 2 časti (hlavová časť – gnathosoma a vlastné telo – idiosoma) a 4 páry končatín.
Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), Klieštikovec kurí (Dermanyssus gallinae), Roztočník jesenný (Trombicula autumnalis), Kliešťovec holubí (Argas reflexus)
Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)
Kliešte predstavujú zdravotné riziko pre ľudí aj domáce zvieratá, rezervoárom kliešťov v blízkosti človeka môžu byť hlodavce (potkan, myš domáca). Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) môže prenášať pôvodcov mnohých chorôb tzv. tick borne diseases (choroby prenášané kliešťami): napr. : Lymská borelióza, Kliešťová encefalitída, Anaplazmóza, Bartonellóza, Ricketsióza či Tularémia a ďalšie viď. Zoonózy. Jeden kliešť môže byť infikovaný aj viacerými druhmi patogénnych mikroorganizmov. U psov má kliešťová encefalitída a borelióza väčšinou mierny priebeh, stávajú sa však zdrojom infekcie pre ďalšie prenosy. Ďalší kliešť tzv. Pijak lužný (Dermacentor retikularis) môže byť infikovaný Babesií canis, ktorá u psov vyvoláva ochorenie babesiózu. Zdrojom kliešťov môžu byť aj domáci miláčikovia (pes, mačka), z ktorých, najmä po prechádzke v prírode môžu ešte neprisaté jedince preliezť na človeka.
Výskyt a rozšírenie
V našich podmienkach sa takmer z 90% stretneme s Kliešťom obyčajným (Ixodes ricinus). Druhým najčastejším je Pijak lužný (Dermacentor retikularis),ďalšími druhmi kliešťov, ktoré môžeme nájsť sú kliešť lužný, lesostepný a stepný.
Morfológia
Kliešte sú roztoče s oploštelým telom, ktoré sa skladá z hlavovej časti a vlastného tela so štyrmi pármi končatín (nymfa, dospelý jedinec), troma pármi končatín (larva). Horná časť tela kliešťov je krytá tzv. štítkom, ktorý u samcov prekrýva celú hornú plochu tela a u samičiek iba v jej prednej časti (samička tak môže nasať veľké množstvo krvi a niekoľkonásobne zväčšiť svoj objem).
Vývoj
Kliešte vyskytujúce sa u nás sú trojhostiteľské, kždé štádium (larva, nymfa, dospelý jedinec) saje na inom hostiteľovi. Larvy a nymfy sajú najčastejšie na malých stavovcoch (myši). U ľudí sajú prevažne nymfy a u psa a mačky môžeme zachytiť všetky vývojové štádiá. Z nakladených vajíčok v pôde sa liahnu larvy (3 páry končatín), ktoré sa po nasatí menia na nymfy a tie sa po ďalšom nasatí menia na dospelé jedince, ktoré po ďalšom nasatí kopulujú. Vývoj jedinca tak môže trvať 1 až 3 roky.
Prevencia
- Aplikácia (u psov a mačiek) účinných prípravkov proti kliešťom. Kosenie trávy a likvidácia nízkych porastov v okolí obydlia.
- Používanie účinných repelentnách prípravkov pri prechádzkach v prírode.
- Postrek insekticídnym prípravkom v mieste zvýšeného počtu kliešťov a ľudí dohromady: školy, lesné škôlky, letné tábory v prírode.
- Bariérový postrek na hranici pozemku (prevedený odbornou firmou)
- Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, proti lymskej borelióze je očkovanie k dispozícii iba pre psy ( nie pre ľudí).
Odstránenie kliešťa
- Odstránenie prisatého kliešťa: na našom trhu sú prípravky, ptoré po aplikácii kliešťa okamžite zahubia, ešte pred tým ako dôjde k reguritácii ( vyzvracanie obsahu tráviaceho traktu a tým spôsebenie infekcie) a zároveň vydenzifikuje ranu. Potom už mŕtveho kliešťa vytiahneme na to určeným nástrojom (špeciálna pinzeta, ktorá sa dá zakúpiť v lekárni).
- Pokiaľ vytiahnete z rany živého kliešťa, dá sa vložiť do navlhčenej vaty a nechať vyšetriť na najčastejšie choroby prenášané kliešťami: encefalitída, borelióza, anaplazmóza. Na základe vyšetrenia kliešťa a doporučení laboratória sa môže následne zahájiť terapia.
Roztočník jasenný (Neotrombicula autumnalis)
Roztočník jesenný sa na našom území vyskytuje ohniskovo a má výrazné sezónny charakter. Napadá človeka, psy, mačky a ďalšie zvieratá.
Morfológia a vývoj
U roztočníkov parazitujú iba okom viditeľné šesťnohé larvy žltého až žltooranžového sfarbenia. Sezónnosť napadnutia spadá do obdobia neskoršieho leta až jesene. Larvy trombikúl na svojho hostiteľa čakajú v tráve zhruba vo výške kolien. Nie sú typickými krvsajúcimi parazitmi, krv sajú iba príležitostne keď porušia drobné cievky prebiehajúce v koži. Po prisatí vypustia do rany látky, ktoré natrávia okolité tkanivo a tým sa potom živia. Dĺžka sania na hostiteľovi sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých dní až dvoch týťdňov.
Škody
Trombikulóza je svrbivé kožné ochorenie a môže byť príčinou alergických reakcií (najmä po opakovanom napadnutí). U zvierat môžu pri výraznej infestácii spôsobiť aj nervové príznaky v podobe zlej koordinácie. Príčinou sú neurotoxíny, ktoré roztočníky vypúšťajú vo svojich slinách do organizmu.
Hubenie
Pri masívnom výskyte v záhradách a parkoch sezónny postrek reziduálnym insekticídom.
Kliešťovec holubí (Argas reflexus)
Kliešťovec holubí je krvsajúci ekoparazit, ktorého výskyt je viazaný najmä na prítomnosť holubov. Do ľudských obydlí sa dostáva prevažne z podkroví osídlených holubmi (človek je iba príležitostným zdrojom potravy), menej taktiež z hniezd ostatných voľne žijúcich vtákov. Najčastejšie sa s týmto nepríjemným krvsajúcim parazitom stretávame v tzv. podkrovných bytoch, ktoré vznikli renováciou starých podkroví, kam v minulosti prenikli holuby (kliešťovec dokáže na svojho hostiteľa \"počkať\" až 24 mesiacov).
Škody
Holuby môžu šíriť rôznych pôvodcov infekčných ochorení: toxoplazmóza, trichomonóza, salmonelóza, ornitóza, vtáčia tuberkulóza či kliešťová encefalitída. Kliešťovec holubí tak môže pôvodcov týchto ochorení preniesť na človeka, na ktorom saje krv iba príležitostne a to hlavne pri náhlom vysídlení holubov z podkrovných priestorov. Bodnutie kliešťakom je veľmi nepríjemné a môže vyvolať aj silnú alergickú reakciu.
Hubenie
Zamedzenie prístupu holubov do podkrovných priestorov s následnou mechanickou očistou a postrekom reziduálnym insekticídom. V prípade pôdnych prístavieb je nutné reziduálnym insekticídom ošetriť: trámovanie, lôžka a ďalšie predilekčné miesta výskytu tohto parazita. Aplikáciu postreku je nutné opakovať
Klieštikovec kurí (Dermanyssus gallinae)
Klieštikovec kurí je typickým krvsajúcim ekoparazitom vtákov, škody spôsobuje hlavne v chovoch hydiny Äpoultry red mite). Parazitovať však môže aj na psoch, mačkách a ľuďoch, najmä pokiaľ sa človek dostane do prostredia s masívnym výskytom tohto parazita (napadnuté hydinárne).
Výskyt
Vo voľnej prírode vo vtáčich hniezdach. V hydinárňach. Dá sa nájsť takmer po celom svete. Morfológia Klieštikovec kurí je žltošedý parazit, po nasatí mení farbu na červenohnedú. Larvy liahnuce sa z vajíčka majú tri páry končatín, nymfa a dospelý jedinec štyri. Krv sajú všetky tri štádiá. Dospelé jedince majú veľkosť v rozmedzí 0,6 – 0,7 mm, po nasatí až vyše jedného milimetra.
Vývoj
Pri priaznivých podmienkach (dostatok potravy) môže vývoj trvať jeden týždeň, ak však parazity hladujú môže sa ich vývoj predĺžiť až na 8 mesiacov.
Chovanie a škody
Klieštikovec sa cez deň schováva v úkrytoch (podstieľka, medzery medzi trámami, hniezda) a aktívny je najmä v noci. Pri výraznej infestácii v chovoch hydiny dochádza k oslabeniu kurčiat a zníženiu produkcie vajec. Pokiaľ sa do tohto zamoreného prostredia dostane človek, pes či mačka, môžu byť tiež týmto parazitom napadnutí.
Hubenie
Zabránenie hniezdeniu vtákom pod strechou a v podkroví. V hydinárňach dôkladná mechanická očista (para, tlak) s následným postrekom reziduálnym insekticídom alebo silikátmi.
Ing. Vraník: 0905 454 159, Ing. Dagmar Vraníková: 0905 580 547, Mgr. Vraník: 0907 932 090