• Ploštica posteľná je celosvetovo na vzostupe a inak to nie je ani v SR
  • S plošticami sa dá stretnúť v hoteloch, ubytovniach, školách, divadlách, dopravných prostriedkoch a pod
  • Oplodnená samička môže naklásť 5-15 vajíčok denne. Za život môže jedna samička naklásť 200 až 500 vajíčok.

Ploštica posteľná nasatá krvou

  • Hladné ploštice môžu pri hľadaní hostiteľa cestovať až na vzdialenosť 20 metrov za noc.
  • Veľa kmeňov je rezistentných voči insekticídom, najmä voči insekticídom skupiny pyrethroidov.
  • Prenos pôvodcov ochorenia na človeka je sporný, doposiaľ však nebol jednoznačne preukázaný.

Spodná strana postele: ploštice, vajíčka, trus

- Sme profesionáli, máme za sebou stovky domácností zbavených ploštic -

Ploštice sú kozmopolitne sa vyskytujúca skupina hmyzu a v našich zemepisných podmienkach sa môžeme stretnúť so štyrmi druhmi, a to s na človeku parazitujúcou plošticou posteľnou (Cimex lectularius) a plošticou tropickou (Cimex hemipterus), ktorá má na našom území len ojedinelý a skôr príležitostný výskyt, ďalej s na človeku neparazitujúcou plošticou vtáčou (Oeciacus hirundinis) a plošticou netopierou (Cimex pipistrelli).

Ploštica netopieria

(Cimex pipistrelli)

Ploštica netopieria je primárnym parazitom netopierov a do ľudských obydlí sa dostáva len vzácne. Na svojich telách ju môžu prenášať netopiere ryšavé a pokiaľ sa potom ploštica dostane do obytných priestorov nie je schopná sa po nasatí ľudskej krvi ďalej rozmnožovať, v zimnom období hibernuje.

Ploštica vtáčia

(Oeciacus hirundinis)

Ploštica vtáčia je primárnym parazitom vtákov, úplne bežne sa dá nájsť v hniezdach lastovičiek a belorítok. Do ľudských obydlí sa môže dostať jedine vo výnimočných prípadoch. S ohľadom na ochranu drobného vtáctva nie je treba už zahniezdeným vtákom hniezda zhadzovať.

Ploštica tropická

(Cimex hemipterus)

Ploštica tropická je ďalším druhom, ktorý primárne parazituje na človeku. Na našom území sa vyskytuje iba príležitostne a je schopná sa s plošticou posteľnou páriť, avšak spermie samčekov sú pre plošticu posteľnú toxické, spôsobujú sterilitu a kratšiu životnosť. Zle znášajú nízke teploty.

Vzhľadom k rozšíreniu ploštice posteľnej a jej vzrastajúcej incidencii na našom území sme začali s osvetou formou školení a prednášok. Túto činnosť poskytujeme najmä ubytovacím zariadeniam, prevádzkovateľom verejných priestorov či firmám, ktorých zamestnanci sú vysielaní do "rizikových"zemí. (napr. USA, Anglicko, Francúzsko) Pre viac informácií nás prosím kontaktujte.

 

Ploštica posteľná | posteľová | domáca

Výskyt

Ploštica posteľná je z pohľadu entomológa úžasne adaptovaný, z pohľadu človeka majúceho plošticu v spálni, veľmi obtiažny a obťažujúci krvsajúci parazit s nočnou aktivitou. Jej výskyt na našom území rapídne stúpa a vôbec neplatí, že sa vyskytuje iba v zle udržiavaných obydliach so slabými hygienickými návykmi. Dajú sa nájsť aj v bytoch, celých bytových domoch, kanceláriách, hoteloch či zdravotníckych zariadeniach. Problematika ploštíc je stále aktuálnejšia a prehnane sa dá povedať, že sa šíri takmer exponenciálnou radou. Názory mnohých ľudí, že ploštica vyskytujúca sa v strednej Európe pochádza od populácie z východnej časti Európy ako je Ukrajina, Bulharsko, Rumunsko a ďalej na východ sú dosť pravdepodobne mylné. Predpokladá sa a novodobý výskum tomu nasvedčuje, že rezistentné kmene ploštíc (odolné voči určitým chemickým látkam) pochádzajú práve naopak zo západných zemí, ako je najmä USA, Anglicko či Francúzsko. Za príčinou novodobého rozmachu ploštíc stojí rozvoj cestovného ruchu, dostupnosť leteckej dopravy a zákaz používania DDT, tak ako aj vysoký populačný obrat ploštíc v ktorom môže relatívne ľahko dôjsť k mutáciám v genóme vedúcim k rezistencii. Nezanedbateľný je tiež fakt, že sa v mnohých prípadoch podarí prítomnosť ploštíc odhaliť až v štádiu výraznejšieho napadnutia, v ranných fázach zamorenie nie je veľakrát ich prítomnosť badateľná a prípadné kožné lézie sú veľmi často pripisované komárom.

Vývojový cyklus

  • 1 vajíčko
  • 5 nymfálnych štádií
  • 1 dospelý jedinec (samička alebo samček)

Samčekovia ploštíc kopulujú so samičkami traumaticky: prepichujú ich telo a ukladajú do telesné dutíny spermie.

  • Doba sania krvi: 5 - 20 minút, doba medzi dvoma saniami: 3 - 15 dní.
  • Dĺžka života dospelých jedincov: 6 - 24 mesiacov, od vajíčka do vajíčka 40 - 70 dní.
  • Kladenie vajec po párení: za 3 - 10 dní, množstvo: 5 - 15 vajec denne.
  • Doba liahnutia: 7 - 15 dní, prechod medzi dvoma štádiami: 3 - 7  dní.
  • Celková produkcia jednej samičky: 200 - 500 vajíčok.

 

Morfológia, biológia

Ploštica je krvsajúci bezkrídly ektoparazit s nedokonalou premenou (chýba štádium kukly). Veľkosť dospelých jedincov sa pohybuje okolo 5 mm v závislosti od nasatia. Telo je dorzoventrálne sploštené čo umožňuje plošticiam ukrývať sa vo veľmi malých a úzkych priestoroch. Vajíčka sú prilepované k drsnému povrchu a v závislosti od okolitej teploty sa z nich za 7 – 15 dní liahnu malé "priehľadné" nymfy (N1). Každé nymfálne štádium sa musí nasať krvi a potom sa zvlieka a prechádza do vyššieho vývojového štádia, dospelé jedince sajú krv celý život. Optimílna teplota pre vývoj ploštíc je 22- 25 °C, pri nižších teplotách vydržia hladovať aj niekoľko mesiacov a pri teplotách pod 16 °C prestávajú byť aktívne. V chladnejších podmienkach môžu žiť aj 24 mesiacov.

 

Miesta výskytu - kde ploštice hľadať

Všetky vývojové štádiá ploštíc sa zhromažďujú v spoločných úkrytoch pod vplyvom vylučovaného agregačného feromónu, kde dospelé jedince tvoria asi jednu tretinu populácie. V týchto úkrytoch trávéia vätšinu času a krv sajú najčastejšie v noci, kedy je hostiteľ v kľude, hladné však môžu sať aj cez deň.

Najčastejšie miesta nálezu ploštíc

  • Konštrukcie postelí, najmä v miestach spojov a častí prilehajúcich k stene či za švami čalúnení.
  • Matrace, ich švy, zipsy, pružiny.
  • Pod tapetami, kobercami, obrazmi, za podlahovými lištami.
  • Nábytok v bezprostrednej blízkosti postele.
  • V silne infestovaných bytových jednotkách či domoch, prakticky kdekoľvek.

Miesta úkrytu sa dajú rozoznať podľa nálezu živých ploštíc, ich zvlečených koží (exuvií), vajíčok a ich obalov či trusu.

 

Šírenie ploštíc – odkiaľ a ako sa k Vám môžu dostať

Za novodobým rozmachom ploštíc stojí rozvoj cestovního ruchu, dostupnosť leteckej dopravy a rezistencia voči insekticídom. Ploštice sa šíria pasívne ako "pasažieri", ale aj aktívne vlastnými silami.

Najčastejší spôsob prenosu:

  1. V batožine po návšteve infestovaných priestorov: hotely, ubytovne, domácnosti.
  2. Návšteva ľudí pohybujúcich sa v zamorenom prostredí: hotely, ubytovne, domácnosti, kamióny.
  3. Kúpou alebo darovaním nábytku z druhej ruky (bazarový nábytok).
  4. Pasívny prenos v rámci návštev medzi vlastníkmi a nájomníkmi bytových jednotiek bytového domu.
  5. Aktívny prenos v rámci bytového domu: otvory pre radiátorové rúrky, chodby, fasáda, stupačky.
  6. Verejná doprava – vlaková, autobusová, letecká, mhd, verejné miesta.

Pasívny prenos:

  • akékoľvek dopravné prostriedky, nábytok, obrazy, elektronika
  • ľudia a zvieratá zo silne zamorených priestorov
  • šatstvo, batožina  

Aktívny prenos:

  • Príčiny aktívnej migrácie ploštíc do okolia – 1. nedostatok potravy a hladovanie, 2. útek už oplodnených a zhromažďujúcemu feromónu odolávajúcich samičiek, ktoré utekajú pred traumatickou kopuláciou zo strany samčekov.
  • V rámci bytových domov okolo otvorov pre trubky radiátorov, cez chodbu, po fasáde a v stupačkách.
  • Pri nedostatku potravy (spiaci človek) začínajú najprv migrovať dospelí jedinci a vyššie vývojové štádiá.
  • Ploštice sú pri hľadaní potravy schopné prekonať 20- 50 m za noc.

 

Sanie krvi

Ploštice reagujú na teplo, koncentráciu vydýchaného oxidu uhličitého a produkty potných žliaz, človeka nájdu zo vzdialenosti cca 1,5 m. Krv sajú na odkrytých častiach tela ako sú ramená, paže, nohy, chrbát a tvár. Zhruba 5% jedincov napadnutých plošticami nevykazuje žiadnu reakciu, takí ľudia sú ideálnym zdrojom potravy a taktiež ich veľmi ľahko prenášajú. Následná reakcia na bodnutie je daná imunitnou reakciou organizmu na bielkoviny v slinách, vypustených pri saní. Bodnutie ploštice sa dá len ťažko odlíšiť od bodnutia iných druhov hmyzu. Sanie krvi trvá 15- 20 minút podľa vývojového štádia. Krv sajú v závislosti od okolitého prostredia v rozmedzí 3 – 15 dní. Pokiaľ majú optimálne podmienky pre vývoj, čo je dostatok potravy a teplota v rozmedzí 20 – 25 stupňov, vývoj je rýchlejší a ploštice aktívnejšie – z hľadiska hubenia sú takéto teploty vzhľadom k reziduálnej účinnosti väčšiny chemických látok výhodnejšie.

 

Ploštica posteľná – dopad na zdravie ľudí

Ploštice posteľné sú významnou socio-ekonomickou záťažou a predstavujú veľký problém pre verejné zdravie. Ploštice vypúšťajú do rany svoje sliny, bielkoviny v nich obsiahnuté sú zodpovedné za imunitnú reakciu organizmu a následné dermatologické zmeny sa môžu prezentovať formou makulopapulóznych lézií, žihľavkou či celkovou reakciou organizmu a anafylaktickým šokom. Na druhú stranu imunitný systém určitej časti ľudskej populácie na bodnutie a antigény ploštíc vôbec nereaguje – k saniu krvi u takýchto jedincov síce dochádza, ale bez výskytu dermatologických lézií.

Ploštice ako vektor infekčných agens

Medzi rokmi 1980 -2017 bolo publikovaných množstvo klinických a laboratórnych štúdií zaoberajúcich sa problematikou prenosu pôvodcov ochorení z ploštíc na človeka. V nedávnej štúdii bolo navrhnutých 45 patogénov ako možných kandidátov pre prenos plošticami, avšak úloha ploštice ako vektora infekčných ochorení nebola doposiaľ jednoznačne preukázaná. Autori literárnej rešerše (Bed bugs and possible transmission of human pathogens: a systematic review) z roku 2016, ktorá sa zaoberá doposiaľ uverejnenými odbornými článkami s klinickými a laboratórnymi štúdiami, toto tvrdenie podporujú. Taktiež predpokladajú spolu s autormi niekoľkých ďalších odborných článkov, že ploštice pravdepodobne obsahujú “neutralizačné faktory“, ktoré tlmia virulenciu patogénov a tým znižujú schopnosť ploštíc prenášať infekčné ochorenia. K preukázaniu úlohy ploštice ako vektora infekčných agens sú potrebné ďalšie štúdie.

Ploštice a ich vplyv na psychickú kondíciu napadnutých ľudí

Autori klinickej štúdie (Psychological Effects of Bed Bug Attacks) uvedenej v odbornom časopise The American Journal of medicine, ktorá sa zaoberala dopadom prítomnosti ploštíc na psychické zdravie ľudí uvádza, že sa súhrn porúch vyskytujúcich sa u napadnutých, dá klasifikovať ako posttraumatická stresová porucha (PTSD - posttraumatic stress disorder). Psychické následky ako reakcia na bodnutie ploštice sa u niektorých ľudí prejavujú ako nespavosť, úzkostné stavy, flaashback (záblesk minulosti, při kterém se člověk chová tak, jakoby se v minulosti prožitá situace či nepříjemná událost znovu opakovala), nočné mory, hyperexitácia ši osobný dysfunkcia.

 

Škody

Pokiaľ si odmyslíme škody na psychickom stave ľudí žijúcich v zamorenom prostredí, môžu ploštice "škodiť" špecifickým zápachom, pochádzajúcim zo sekrétu produkovaného špeciálnymi žľazami. Pri vyššom stupni infestácie znehodnocujú nábytok svpjim trusom, vajíčkami a zvlečenou kožou. Za škody sa dá oznaačiž aj narušenie medziľudských a susedských vzťahov v bytových domoch.

 

Pri každom zásahu sa snažíme zrozumiteľne predať maximálne množstvo informácií o danom škodcovi a spôsobe hubenia. Vždy vystavujeme protokol o vykonanej práci, kde sú uvedené všetky informácie o zásahu a pokyny pre vlastníka ošetreného priestoru.

Ing. Vraník: 0905 454 159, Ing. Dagmar Vraníková: 0905 580 547, Mgr. Vraník: 0907 932 090