Roztoče (Acarina)
Pre roztoče je charakteristické telo rozdelené na 2 časti (hlavová časť – gnathosoma a vlastné telo – idiosoma) a 4 páry končatín.
Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), Klieštikovec kurí (Dermanyssus gallinae), Roztočník jesenný (Trombicula autumnalis), Kliešťovec holubí (Argas reflexus)
Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)
![](https://ddd-biofer.sk/wp-content/uploads/2017/03/Kliešť-obyčajný.jpg)
Kliešte predstavujú zdravotné riziko pre ľudí aj domáce zvieratá, rezervoárom kliešťov v blízkosti človeka môžu byť hlodavce (potkan, myš domáca). Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) môže prenášať pôvodcov mnohých chorôb tzv. tick borne diseases (choroby prenášané kliešťami): napr. : Lymská borelióza, Kliešťová encefalitída, Anaplazmóza, Bartonellóza, Ricketsióza či Tularémia a ďalšie viď. Zoonózy. Jeden kliešť môže byť infikovaný aj viacerými druhmi patogénnych mikroorganizmov. U psov má kliešťová encefalitída a borelióza väčšinou mierny priebeh, stávajú sa však zdrojom infekcie pre ďalšie prenosy. Ďalší kliešť tzv. Pijak lužný (Dermacentor retikularis) môže byť infikovaný Babesií canis, ktorá u psov vyvoláva ochorenie babesiózu. Zdrojom kliešťov môžu byť aj domáci miláčikovia (pes, mačka), z ktorých, najmä po prechádzke v prírode môžu ešte neprisaté jedince preliezť na človeka.
Výskyt a rozšírenie
V našich podmienkach sa takmer z 90% stretneme s Kliešťom obyčajným (Ixodes ricinus). Druhým najčastejším je Pijak lužný (Dermacentor retikularis),ďalšími druhmi kliešťov, ktoré môžeme nájsť sú kliešť lužný, lesostepný a stepný.
Morfológia
Kliešte sú roztoče s oploštelým telom, ktoré sa skladá z hlavovej časti a vlastného tela so štyrmi pármi končatín (nymfa, dospelý jedinec), troma pármi končatín (larva). Horná časť tela kliešťov je krytá tzv. štítkom, ktorý u samcov prekrýva celú hornú plochu tela a u samičiek iba v jej prednej časti (samička tak môže nasať veľké množstvo krvi a niekoľkonásobne zväčšiť svoj objem).
Vývoj
Kliešte vyskytujúce sa u nás sú trojhostiteľské, kždé štádium (larva, nymfa, dospelý jedinec) saje na inom hostiteľovi. Larvy a nymfy sajú najčastejšie na malých stavovcoch (myši). U ľudí sajú prevažne nymfy a u psa a mačky môžeme zachytiť všetky vývojové štádiá. Z nakladených vajíčok v pôde sa liahnu larvy (3 páry končatín), ktoré sa po nasatí menia na nymfy a tie sa po ďalšom nasatí menia na dospelé jedince, ktoré po ďalšom nasatí kopulujú. Vývoj jedinca tak môže trvať 1 až 3 roky.
Prevencia
- Aplikácia (u psov a mačiek) účinných prípravkov proti kliešťom. Kosenie trávy a likvidácia nízkych porastov v okolí obydlia.
- Používanie účinných repelentnách prípravkov pri prechádzkach v prírode.
- Postrek insekticídnym prípravkom v mieste zvýšeného počtu kliešťov a ľudí dohromady: školy, lesné škôlky, letné tábory v prírode.
- Bariérový postrek na hranici pozemku (prevedený odbornou firmou)
- Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, proti lymskej borelióze je očkovanie k dispozícii iba pre psy ( nie pre ľudí).
Odstránenie kliešťa
- Odstránenie prisatého kliešťa: na našom trhu sú prípravky, ptoré po aplikácii kliešťa okamžite zahubia, ešte pred tým ako dôjde k reguritácii ( vyzvracanie obsahu tráviaceho traktu a tým spôsebenie infekcie) a zároveň vydenzifikuje ranu. Potom už mŕtveho kliešťa vytiahneme na to určeným nástrojom (špeciálna pinzeta, ktorá sa dá zakúpiť v lekárni).
- Pokiaľ vytiahnete z rany živého kliešťa, dá sa vložiť do navlhčenej vaty a nechať vyšetriť na najčastejšie choroby prenášané kliešťami: encefalitída, borelióza, anaplazmóza. Na základe vyšetrenia kliešťa a doporučení laboratória sa môže následne zahájiť terapia.
Roztočník jasenný (Neotrombicula autumnalis)
![](https://ddd-biofer.sk/wp-content/uploads/2017/03/Roztočník-jesenný.jpg)
Roztočník jesenný sa na našom území vyskytuje ohniskovo a má výrazné sezónny charakter. Napadá človeka, psy, mačky a ďalšie zvieratá.
Morfológia a vývoj
U roztočníkov parazitujú iba okom viditeľné šesťnohé larvy žltého až žltooranžového sfarbenia. Sezónnosť napadnutia spadá do obdobia neskoršieho leta až jesene. Larvy trombikúl na svojho hostiteľa čakajú v tráve zhruba vo výške kolien. Nie sú typickými krvsajúcimi parazitmi, krv sajú iba príležitostne keď porušia drobné cievky prebiehajúce v koži. Po prisatí vypustia do rany látky, ktoré natrávia okolité tkanivo a tým sa potom živia. Dĺžka sania na hostiteľovi sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých dní až dvoch týťdňov.
Škody
Trombikulóza je svrbivé kožné ochorenie a môže byť príčinou alergických reakcií (najmä po opakovanom napadnutí). U zvierat môžu pri výraznej infestácii spôsobiť aj nervové príznaky v podobe zlej koordinácie. Príčinou sú neurotoxíny, ktoré roztočníky vypúšťajú vo svojich slinách do organizmu.
Hubenie
Pri masívnom výskyte v záhradách a parkoch sezónny postrek reziduálnym insekticídom.
Kliešťovec holubí (Argas reflexus)
![](https://ddd-biofer.sk/wp-content/uploads/2017/03/Kliešťovec-holubí.jpg)
Kliešťovec holubí je krvsajúci ekoparazit, ktorého výskyt je viazaný najmä na prítomnosť holubov. Do ľudských obydlí sa dostáva prevažne z podkroví osídlených holubmi (človek je iba príležitostným zdrojom potravy), menej taktiež z hniezd ostatných voľne žijúcich vtákov. Najčastejšie sa s týmto nepríjemným krvsajúcim parazitom stretávame v tzv. podkrovných bytoch, ktoré vznikli renováciou starých podkroví, kam v minulosti prenikli holuby (kliešťovec dokáže na svojho hostiteľa \"počkať\" až 24 mesiacov).
Škody
Holuby môžu šíriť rôznych pôvodcov infekčných ochorení: toxoplazmóza, trichomonóza, salmonelóza, ornitóza, vtáčia tuberkulóza či kliešťová encefalitída. Kliešťovec holubí tak môže pôvodcov týchto ochorení preniesť na človeka, na ktorom saje krv iba príležitostne a to hlavne pri náhlom vysídlení holubov z podkrovných priestorov. Bodnutie kliešťakom je veľmi nepríjemné a môže vyvolať aj silnú alergickú reakciu.
Hubenie
Zamedzenie prístupu holubov do podkrovných priestorov s následnou mechanickou očistou a postrekom reziduálnym insekticídom. V prípade pôdnych prístavieb je nutné reziduálnym insekticídom ošetriť: trámovanie, lôžka a ďalšie predilekčné miesta výskytu tohto parazita. Aplikáciu postreku je nutné opakovať
Klieštikovec kurí (Dermanyssus gallinae)
![](https://ddd-biofer.sk/wp-content/uploads/2017/03/Klieštikovec-kurí.jpg)
Klieštikovec kurí je typickým krvsajúcim ekoparazitom vtákov, škody spôsobuje hlavne v chovoch hydiny Äpoultry red mite). Parazitovať však môže aj na psoch, mačkách a ľuďoch, najmä pokiaľ sa človek dostane do prostredia s masívnym výskytom tohto parazita (napadnuté hydinárne).
Výskyt
Vo voľnej prírode vo vtáčich hniezdach. V hydinárňach. Dá sa nájsť takmer po celom svete. Morfológia Klieštikovec kurí je žltošedý parazit, po nasatí mení farbu na červenohnedú. Larvy liahnuce sa z vajíčka majú tri páry končatín, nymfa a dospelý jedinec štyri. Krv sajú všetky tri štádiá. Dospelé jedince majú veľkosť v rozmedzí 0,6 – 0,7 mm, po nasatí až vyše jedného milimetra.
Vývoj
Pri priaznivých podmienkach (dostatok potravy) môže vývoj trvať jeden týždeň, ak však parazity hladujú môže sa ich vývoj predĺžiť až na 8 mesiacov.
Chovanie a škody
Klieštikovec sa cez deň schováva v úkrytoch (podstieľka, medzery medzi trámami, hniezda) a aktívny je najmä v noci. Pri výraznej infestácii v chovoch hydiny dochádza k oslabeniu kurčiat a zníženiu produkcie vajec. Pokiaľ sa do tohto zamoreného prostredia dostane človek, pes či mačka, môžu byť tiež týmto parazitom napadnutí.
Hubenie
Zabránenie hniezdeniu vtákom pod strechou a v podkroví. V hydinárňach dôkladná mechanická očista (para, tlak) s následným postrekom reziduálnym insekticídom alebo silikátmi.
Ing. Vraník: 0905 454 159, Ing. Dagmar Vraníková: 0905 580 547, Mgr. Vraník: 0907 932 090