DERATIZÁCIA

Zaisťujeme celoplošnú deratizáciu obcí, miest a mestských častí.

Deratizácia je činnosť, ktorá vedie k vyhubeniu či zníženiu počtu hlodavcov v zamorenom prostredí. Deratizáciu vykonávame v priestoroch, kde hrozí riziko poškodenia zdravia a majetku človeka, či už priamym kontaktom s hlodavcom alebo nepriamo cez napadnuté potraviny, trus a moč. Nezanedbateľným faktom je aj šírenie bĺch a roztočov, ktoré môžu napadať človeka aj domáce zvieratá a sú taktiež prenášačmi pôvodcov rôznych chorôb, viz. Zoonózy.

Krysa (Rattu rattus)

Krysa je synatropný druh a je rovanko ako potkan rozšírená po celom svete.

Morfológia

Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 15 – 25 cm, má tenký, dlhý chvost presahujúci dĺžku tela. Dosahujú hmotnosť tela okolo 250g.

Rozmnožovanie

Gravidita samice trvá 21 dní, rodia sa nidikolné (holé, slepé, hluché) mláďatá, ktoré pohlavne dospejú za 3 mesiace. Najčastejšie je v jednom vrhu 5-10 mláďat. Samice môžu mať behom jedného roka až 6 vrhov mláďat. Dožívajú sa približne dvoch rokov.

Chovanie

Krysy na rozdiel od potkana často obývajú podkrovia, priestory nad stajňami či sýpkami a majú rady suché prostredie. Sú obratnejšie ako potkan a vedia veľmi dobre šplhať. Živia sa takmer výlučne rastlinnou potravou.

Rozlišovacie znaky krysa vs. potkan

  • Potkan má kratší chvost než telo, u krysy je to naopak alebo je chvost rovnako dlhý.
  • Po preklopení uší smerom dopredu nedosahujú u potkana uši k oku, u krysy uši oko prekrývajú.
  • Potkan má ňufák tupý, krysa viac špicatý

Hraboš poľný (Microtus arvalis)

Hraboš poľný sa vyskytuje v celej Európe vrátane Českej a Slovenskej republiky. V našich podmienkach obýva polia, lúky, záhrady a môže prenikať aj do hospodárskych objektov (sýpok, skladov, skladových jám), kde môžu spôsobiť významné škody na uskladnenách komoditách. Hraboš je veľmi adaptabilný a dokáže žiť aj vo vyšších nadmorských výškach napr. Tatranský národný park.

Morfológia

Hraboš poľný býva veľmi často zamieňaný s myšou domácou. Má však na rozdiel od myši menšie uši a zavalitejšie telo dlhé zhruba 11cm a krátky chvost dlhý okolo 3,5cm.

Rozmnožovanie

Samice môžu mať v priebehu roka 3-10 vrhov po 4-10 mláďat. Gravidita trvá 3 týždne. Samčie mláďatá pohlavne dospievajú už v 13tom dni života a vzhľadom k dĺžke gravidity môžu mať mladé už okolo 35teho dňa života. Dĺžka života sa pohybuje v závislosti od podmienok medzi 1-2 rokmi.

Chovanie

Hraboš je obyvateľom lúk, polí, záhrad a v období premnoženia môže obývať aj lesy. Je aktívny po celý deň, aktivitu v rámci celého dňa prerušuje vždy niekoľkohodinovým obdobím kľudu. Hraboš je spoločenský tvor tvoriaci kolónie a hĺbiaci si nory, ktorých východy bývajú spájané ušliapanými cestičkami. Vzhľadom k vysokej plodnosti hraboša dochádza v 3-5 ročných cykloch k premnoženiu populácie, ktorá pod vplyvom stresu, nedostatku potravy a chorôb takmer vyhynie. V rokoch premnoženia spôsobujú hraboše veľmi významné škody v poľnohospodárstve. Ďalej môžu škodiť v záhradách kde okusujú korienky, hľuzy, zeleninu a v lesoch kde okusujú kôru na vysadených stromoch. Je taktiež prenášačom pôvodcov ochorení prenosných na človeka.

Myš domáca (Mus musculus)

Myš domáca je synatropný druh (žijúci v blízkosti človeka) druh a je rozšírená po celom svete a výnimkou veľmi chladných oblastí (Arktída, Antarktída). Žije v blízkosti ľudských obydlí, vo voľnej prírode žije na poliach, v lesoch a parkoch.

Morfológia

Veľkosť myši sa pohybuje medzi 7-10 cm, chvost je o niečo kratší ako telo. Dosahujú hmotnosť tela okolo 30g.

Rozmnožovanie

Myš domáca je veľmi plodná. Pri dobrých podmienkach môže mať myš za rok 9-10 vrhov po 4-8 mláďat. Mláďatá sú nikodilné (holé, slepé, hluché) a pohlavne dospievajú za 6 týždňov. Gravidita trvá 3 týždne. Dožívajú sa 2-4 roky v závislosti od životných podmienok.

Chovanie

Myš domáca je aktívna najmä pred zotmením a v noci, kedy sa vydáva za potravou. Má veľmi dobrý čuch a sluch, oproti tomu zrak nie je veľmi dobrý. Pri infestácii prostredia myšou domácou je cítiť typický myší zápach, ktorý pochádza z moču, trusu a myšacej srsti. Potrava je rastlinná, najlepšie obilná, avšak skúša prijímať čokoľvek čo sa im naskytne. Dokážu spôsobiť veľké škody v skladoch potravín a kontaminovať zásoby močom, trusom a prenášať rôznych pôvodcov ochorení.

Potkan hnedý (Rattus norvegicus)

Potkan hnedý je synatropný (žijúci v blízkosti človeka) druh, ktorý sa z východnej Ázie rozšíril takmer do celého sveta. U nás vďaka svojej prispôsobivosti vytlačil a nahradil krysu, s ktorou býva taktiež veľmi často zamieňaný.

Morfológia

Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 20-30cm, tučný, špicatý chvost je kratší ako telo, menšie uši u potkana nedosahujú pri prehnutí dopredu k oku, váha sa v závislosti na veku a pohlaví pohybuje v rozmedzí 150-500g. Potkany chované ako pet zvieratá či v laboratóriách môžu dosahovať aj vyššiu hmotnosť.

Rozmnožovanie

Gravidita samice trvá 21-23 dní, rodia sa nikodilné ( holé, slepé, hluché) mláďatá, ktoré pohlavne dospievajú za 60-70 dní. Najčastejšie je v jednom vrhu 7-10 mláďat. Dĺžka života potkana je 1 až 2,5 roka. Vyššieho veku sa môžu dožiť potkany chované ako pet zvieratá či laboratórne potkany.

Chovanie

Aktivita potkanov býva najvyššia pred zotmením, pred východom slnka a v nočných hodinách. Na rozdiel od krýs sa nepohybujú vo vysokých výškach, nebehajú po trámoch či strechách. Sú dobrý plavci a vedia šplhať, nie sú však takí obratní ako krysy a nedokážu prebiehať napríklad po kotviacich lanách lodí. Potkany sú veľmi prispôsobivé a budujú si hniezda v rôznych materiáloch a prostrediach. Väčšinou si však hniezda vytvárajú na zemi, hĺbia nory a dokážu prehrýzť aj slabší betónový povrch či stenu. Sú známe aj prípady agresívneho chovania a napadnutie človeka, najmä pokiaľ sa hlodavec cíti ohrozený. Snažiť sa vyhubiť potkany v uzavretej miestnosti lopatou zásadne neodporúčame, potkan dokáže vyskočiť do značnej výšky a následné pohryzenie môže mať z hľadiska prenosu infekcií vážne následky. Viac o nich viď. Zoonózy.

Rozlišovací znaky potkan vs. krysa

  • Potkan má kratší chvost než telo, u krysy je to naopak alebo je chvost rovnako dlhý.
  • Po preklopení uší smerom dopredu nedosahujú u potkana uši k oku, u krysy uši oko prekrývajú.
  • Potkan má ňufák tupý, krysa viac špicatý

Hryzec vodný (Arvicola terrestris)

Hryzec vodný sa vyskytuje takmer v celej Európe vrátane Českej a Slovenskej republiky, obýva tiež podstatnú časť Ázie.

Morfológia

Dĺžka tela Hryzca vodného sa pohybuje v rozmedzí 12-23 cm, dĺžka krátkeho osrsteného chvosta je medzi 7-13 cm. Váha tela sa pohybuje v rozmedzí 60-300 gramov. Hryzec vodný má veľmi malé ušné bolce, takmer ukryté v srsti, ktorá môže mať hnedú, hnedočiernu aj čiernu farbu.

Rozmnožovanie

Samice môžu mať v priebehu roka 3-5 vrhov o veľkosti 4-6 mláďat, ale vyskytujú sa aj početnejšie vrhy s desať a viac mláďatami. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku 2-3 mesiace. Gravidita samíc trvá 3 týždne. Dĺžka života sa v závislosti od podmienok pohybuje okolo 1,5 roka, v zajatí aj dlhšie.

Chovanie

Výskyt Hryzca vodného je viazaný na potoky, rieky, rybníky ale je možné ho nájsť aj na lúkach. Je aktívny po celý deň. V brehoch vodných tokov a rybníkov hĺbia nory, ktoré môžu dosahovať dĺžku aj okolo sto metrov. Živia sa zelenou potravou a konzumuje aj podzemné časti rastlín. Týmto spôsobom dokáže v sadoch úplne zlikvidovať koreňový systém najmä mladých ovocných stromov, v záhradách škodí ohrýzaním koreňovej zeleniny a cibuľovín.

Ing. Vraník: 0905 454 159, Ing. Dagmar Vraníková: 0905 580 547, Mgr. Vraník: 0907 932 090